6. kapitola

     Keď som dnes šla do školy, stala sa mi veľmi zvláštna vec. "Musíme sa porozprávať." Môj drahý nepriateľ stál predo mnou a povedal mi tú najznepokojujúcu vetu na svete. "Čo odo mňa chceš?" "Je pár vecí, o ktorých sa chcem presvedšiť. Napríklad pamätáš sa na tie listy?" Listy? Aké listy? Nerozprávame sa deväť rokov a prvá vec, ktorú mi povie je toto? "O čom to rozprávaš? Alebo si sa už konečne zbláznil?" "Ty si ale musíš spomenúť! Ani ja som sa zo začiatku na nič nepamätal, ale keď stále som cítil, že som na niečo zabudol. Keď som sa na to sústredil, spomenul som si. Dostala si výhražný list a myslím si, že práve to bolo dôvodom prečo sa toto všetko deje. Musíš si spomenúť na to, čo v ňom bolo napísané." To má byť nejaký divný druh humoru? "Pozri, nemám najmenšie tušenie čo chceš týmito rečičkami docieliť, ale takúto veľkú blbosť som ešte v živote nepočula." "Ale ani ty nevieš presne, čo sa za týchto pár dní stalo, však?" ...má pravdu. No to ešte neznamená, že mu verím. Tento jeho príbeh je uveriteľný asi ako to, že strýko nenosí parochňu. "Poď za mnou. Niečo ti ukážem." Váham, či mám nasledovať očividne pometeného človeka boh-vie-kam, no nakoniec asi nemám inú možnosť.
     Došli sme k starej knižnici. "Vidíš to?" Čo mám vidieť na knižnici? "Tú knižnicu? Áno. Prečo sa na ňu vlastne mám pozerať?" "Uvidíš." To fakt všetko vysvetľuje. Peter už začína rozprávať ako Wallter...Počkať! Walter? Ja nepoznám žiadneho Waltera. Alebo áno? "Necítim sa dobre..." Na knižnici vidím divné listy. doslova z nej rastú. Začínajú žiariť. Sú veľmi svetlé. Až ma z toho začínajú bolieť oči. "Vracajú sa ti spomienky. Teraz ti bude istú dobu zle, no potom ťa to prejde." V hlave sa mi objavujú mená ako Lizzy, Walter, Elliot, či Mark. Čo to má znamenať? Hlava mi ide puknúť od bolesti. Neviem či to vydržím. Pomaly prestávam myslieť úplne. Je to ako keby som zaspávala...
     "Kate!" Mám pocit, ako keby mojou hlavou prešla guľka. "Kate!" Vlastne ani nie jedna. "Kate!" Je to hrozný pocit. "Pokiaľ sa neprebudíš, polejem ťa studenou vodou." Myslím si, že mnou niekto trasie. A asi mi práve dal facku. Kto môže byť taký krutý? "Ako chceš." Je to straš-- "Ááá!!!" Celým mojim telom prešla nejaká veľmi studená tekutina. Čo to má znamenať?! "Ja som ti povedal, nech sa zobudíš." "Spala som! Ako som ťa mala počuť?!" Predomnou stál Mark s teraz už prázdnym pohárom v ruke. Ja ho tak strašne nenávidím! "Prezleč sa a choď von. Starec na teba čaká." Viem, že nech mu už poviem čokoľvek, nebude to mať žiaden zmysel. V najlepšom prípade by mi neodpovedal. Zdá sa, že mi už vopred propravil veci na prezlečenie. Ten malý bastard si to vymyslel dávno pred tým, ako ma pred tým varoval. Nemám ale na výber. Radšej sa rýchlo prezlečiem a pôjdem za Walterom. Ale nevedela som, že ho volá ´strarec´. Vyzeralo to, že má pred ním veľký  rešpekt. Možno som sa ale mýlila.
     Ako mi to Mark povedal, Walter ma čakal. Keď som k nemu podišla, podal mi batoh. "Zober to a zavolaj Marka. Vyrážame." "Kam?" "Zachrániť tvoj svet."

Link na 1. kapitolu: http://jedinysen.blogspot.cz/2013/10/1.html
Link na predchádzajúcu kapitolu:  http://jedinysen.blogspot.cz/2013/11/5.html
Link na ďalšiu kapitolu: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/12/7.html

Tak to tu máte ;)

5. kapitola je oficiálne na stránke. Už som si myslela, že to nestihnem, ale šťastie stálo na mojej strane :P .Napísala som aj 6. kapitolu, takže sa tešte na budúci týždeň. 
Len aby ste vedeli, narodil sa mi synovec, čiže budem na istý čas v Česku. Je strašne zlatý. Ešte som ho ani nevidela, no už ho z celého srdca ľúbim. :) Iné novinky nemám, teda okrem toho, že Dyarose má na stránke novú kapitolu svejej knihy. Odporúčam vám ju prečítať. 

Váš Žolík. :D

Link na 1. kapitolu Jediného sna: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/10/1.html
Link na 5. kapitolu Jediného sna: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/11/5.html
Link na Dyarose-in blog: http://reginadianna.blogspot.sk/

5. kapitola

Nemám najmenšie tušenie čo mám robiť. Zdá sa, že mal Walter pravdu. Alebo som sa iba pomiatla. Neverím, že to bola skutočnosť. Neverím, že som mohla zabudnúť na Elliota. A čomu už vôbec neviem uveriť je, že naňho zabudli aj ostatný. Prečo sa to celé stalo? Mohla som tomu nejako zabrániť?

Nech nad tým rozmýšľam akokoľvek dlho, nedokážem prísť na riešenie. Je to ako začarovaný kruh. Keď som tu, na niečo zabudnem. Keď si na to spomeniem, zabudnú ostatný. To nakoniec bude viesť k tomu, že zabudnem aj ja. Práve tomu sa chcem vyhnúť.  Riešenie musí existovať. Musím ho len nájsť. Walter by mi určite vedel pomôcť. Lenže ja som bola hlúpa a neposlúchla som ho. Teraz sa zdá, že som na všetko sama. Musím sa vrátiť do toho sna. Času na to, aby som niečo vymyslela mám dosť, keďže po mojom výstupe ma rodičia označili za mentálne chorú a poslali do izby. No nezazlievam im to. Ja by som na tom bola rovnako, ak by mi niekto povedal niečo tak absurdné. Možno by som ale mohla zavolať Lizzy. Ona ma určite neodmietne.

„Kate! Poď sa najesť!“ Matka varila? To fakt? Spoločný obed sme nemali už od nepamäti. Asi ma nezabije na minútku odložiť svoje obavy a najesť sa. Veď aj tak na nič nové neprídem. To čo ma čakalo v jedálni som vidieť nechcela. Bol to on. Zreteľne som videla svojho smrteľného nepriateľa. Vidieť ho čo i len kútikom oka je pre mňa totožné so smrťou. Matkin jablkovo-mrkvovo-špenátový šalát. Prosím, až umriem, nech mi pri hrobe spieva Britney Spears.

„Mami, ten šalát si robila ty?“ „Áno. A som naň hrdá. Je to doteraz ten najlepší šalát, aký som spravila.“ To ešte neznamená, že nie je zdraviu škodlivý. „Prečo je modrý?“ Ako sa jej to vôbec podarilo? „To je mojou tajnou prímesou!“ Už som si úplne istá že tento obed neprežijem. Nesmiem nechať Elliota zjesť ani kúsok! ...Vlastne on tu ani nie je. Myslela som si, že môžem aspoň na nejaký čas zabudnúť na svoje problémy, no zdá sa, že je to nemožné.

„Mami, prepáč, ale musím zavolať Lizzy.“ Aspoň ma to zachráni od toho šalátu. „Kto je Lizzy?“ Prosím, nepovedz mi, že tu nie je už ani Lizzy. „Je to moja najlepšia priateľka. Videla si ju už asi tisíc krát!“ „Nepamätám sa na nijakú Lizzy...“ Ja už nechcem, aby sa to stalo znova. Vybehla som z domu ako šialená a namierila som si to na jej dom. V duchu som si dookola opakovala: „Prosím, len nech je v poriadku.“ Dorazila som k jej domu a to, čo som uvidela mi vyrazilo dych. Miesto jej domu predo mnou stálo kvetinárstvo. Padla som na kolená a začala som nekontrolovateľne plakať. Nevedela som zastaviť svoje slzy.

...Prečo plačem? A prečo kľačím pred kvetinárstvom? Stalo sa niečo? Vôbec sa nepamätám na to, čo sa stalo posledných pár dní. Možno sa stalo niečo hrozné? Prečo si nedokážem spomenúť?

Link na 1. kapitolu: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/10/1.html
Link na predchádzajúcu kapitolu: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/10/4.html
Link na ďalšiu kapitolu: http://jedinysen.blogspot.cz/2013/11/6.html

Je mi to strasne ľúto :(

     Viem, že som sem nedala 5. kapitolu a že som výs na to ani neupozornila. Som strašná osoba. :( Ale na moju obranu, sú tu isté rodinné záležitosti, kvôli ktorím nemám čas písať. Je mi to ešte raz naozaj veľmi ľúto.
     Istý čas sem pravdepodobne nebudem schopná dať ďalšie kapitoly, no to neznamená, že nebudem pokračovať. Len aby plynul čas rýchlejšie, tu je jedna báseň, ktorú som narýchlo napísala. Je po anglicky, takže tý, ktorý po anglicky nevedia z toho nebudú mať žiaden osoh, no napriek tomu vám ju sem dám.

I stand in the shadows of your never ending dreams
I thought I was living, but it´s not what it seems

You keep on looking, but you´ll loose in the end

´Cause you lost the one person who was more than a friend

I wanted to help you to gain what you lost

But who would have thought that my life was the cost?

Now we are the ones who made it all wrong

And we are the ones who will dance to this song

We´re falling apart, our bones are all breaking

The shadow and dreamer are forever fading

     Nie je no nic moc, ale je to aspoň niečo. Dúfam, že sa na mňa kvôli tomu všetkému nehneváte.

     Váš Žolík

Link na 1. kapitolu Jediného sna: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/10/1.html
Link na 4. kapitolu Jediného sna: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/10/4.html