6. kapitola

     Keď som dnes šla do školy, stala sa mi veľmi zvláštna vec. "Musíme sa porozprávať." Môj drahý nepriateľ stál predo mnou a povedal mi tú najznepokojujúcu vetu na svete. "Čo odo mňa chceš?" "Je pár vecí, o ktorých sa chcem presvedšiť. Napríklad pamätáš sa na tie listy?" Listy? Aké listy? Nerozprávame sa deväť rokov a prvá vec, ktorú mi povie je toto? "O čom to rozprávaš? Alebo si sa už konečne zbláznil?" "Ty si ale musíš spomenúť! Ani ja som sa zo začiatku na nič nepamätal, ale keď stále som cítil, že som na niečo zabudol. Keď som sa na to sústredil, spomenul som si. Dostala si výhražný list a myslím si, že práve to bolo dôvodom prečo sa toto všetko deje. Musíš si spomenúť na to, čo v ňom bolo napísané." To má byť nejaký divný druh humoru? "Pozri, nemám najmenšie tušenie čo chceš týmito rečičkami docieliť, ale takúto veľkú blbosť som ešte v živote nepočula." "Ale ani ty nevieš presne, čo sa za týchto pár dní stalo, však?" ...má pravdu. No to ešte neznamená, že mu verím. Tento jeho príbeh je uveriteľný asi ako to, že strýko nenosí parochňu. "Poď za mnou. Niečo ti ukážem." Váham, či mám nasledovať očividne pometeného človeka boh-vie-kam, no nakoniec asi nemám inú možnosť.
     Došli sme k starej knižnici. "Vidíš to?" Čo mám vidieť na knižnici? "Tú knižnicu? Áno. Prečo sa na ňu vlastne mám pozerať?" "Uvidíš." To fakt všetko vysvetľuje. Peter už začína rozprávať ako Wallter...Počkať! Walter? Ja nepoznám žiadneho Waltera. Alebo áno? "Necítim sa dobre..." Na knižnici vidím divné listy. doslova z nej rastú. Začínajú žiariť. Sú veľmi svetlé. Až ma z toho začínajú bolieť oči. "Vracajú sa ti spomienky. Teraz ti bude istú dobu zle, no potom ťa to prejde." V hlave sa mi objavujú mená ako Lizzy, Walter, Elliot, či Mark. Čo to má znamenať? Hlava mi ide puknúť od bolesti. Neviem či to vydržím. Pomaly prestávam myslieť úplne. Je to ako keby som zaspávala...
     "Kate!" Mám pocit, ako keby mojou hlavou prešla guľka. "Kate!" Vlastne ani nie jedna. "Kate!" Je to hrozný pocit. "Pokiaľ sa neprebudíš, polejem ťa studenou vodou." Myslím si, že mnou niekto trasie. A asi mi práve dal facku. Kto môže byť taký krutý? "Ako chceš." Je to straš-- "Ááá!!!" Celým mojim telom prešla nejaká veľmi studená tekutina. Čo to má znamenať?! "Ja som ti povedal, nech sa zobudíš." "Spala som! Ako som ťa mala počuť?!" Predomnou stál Mark s teraz už prázdnym pohárom v ruke. Ja ho tak strašne nenávidím! "Prezleč sa a choď von. Starec na teba čaká." Viem, že nech mu už poviem čokoľvek, nebude to mať žiaden zmysel. V najlepšom prípade by mi neodpovedal. Zdá sa, že mi už vopred propravil veci na prezlečenie. Ten malý bastard si to vymyslel dávno pred tým, ako ma pred tým varoval. Nemám ale na výber. Radšej sa rýchlo prezlečiem a pôjdem za Walterom. Ale nevedela som, že ho volá ´strarec´. Vyzeralo to, že má pred ním veľký  rešpekt. Možno som sa ale mýlila.
     Ako mi to Mark povedal, Walter ma čakal. Keď som k nemu podišla, podal mi batoh. "Zober to a zavolaj Marka. Vyrážame." "Kam?" "Zachrániť tvoj svet."

Link na 1. kapitolu: http://jedinysen.blogspot.cz/2013/10/1.html
Link na predchádzajúcu kapitolu:  http://jedinysen.blogspot.cz/2013/11/5.html
Link na ďalšiu kapitolu: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/12/7.html