Len sa nudím :P
Poznáte ten pocit, keď máte pod
nohami biele rúcho snehu? Ten studený, no príjemný pocit, ktorý vám oznamuje:
„Zima už prišla.
Je to nádherné, že? A hlavne
v noci. Trblietavý mesiac ma volá von, aby som na oblohe mohla vidieť lúku
posiatu malými svetielkami, každé inej veľkosti. Vtedy okolo mňa začnú tancovať
maličké snehové vločky. Je to ako by samotné hviezdy padali k mojim nohám.
Stromy tíško spia. Nevydajú ani
hlások. Asi potrebujú dlhý odpočinok po tom, ako celý rok pracovali. Ony nie sú
žiadny leňosi. No určite by sa potešili, keby videli túto krásu.
Jazero sa premenilo na lesklé
sklo. Keby nebolo prikryté, odrážalo by celý nočný svet. Bolo by na ňom vidieť
malé, no o to krajšie svetlušky. Zvláštne na nich je, že sa hýbu veľmi
pomaly. Vlastne im to trvá celú noc. Asi sú už unavené, keďže robia každú noc
to isté. No niekedy ich nie je vidieť. Plávajú no oblohe, no nevidieť ich. Je
to veľká škoda. Pohľad na ne je totiž jedinečný, aj keď sú stále rovnaké.
Vietor ma cez zimu neobjíma. Možno
je to tak lepšie. Síce je veľmi prítulný, dokáže byť aj drsný. Počas jesene
dokonca kradne ľuďom klobúky. Nie je to veľmi príjemné. Vlastne je tak trochu
lepšie, že teraz nerobí neplechy.
No teraz je tu chladno. Aj vietor
sa bojí zimy. A nie je zďaleka jediný. Ani zvieratká ju nemajú rady. Je to
zvláštne. Zima nie je strašidelná. No pre ne je tu cez zimu príliš chladno
a ony utečú.
Zimu tak trochu ľutujem, no
i obdivujem. Je krásna. Pravdepodobne sa už čoskoro odsťahuje, no to
nevadí, keďže sa o rok znova vráti. Potom ju budem môcť zas vidieť. Už sa
jej neviem dočkať. A čo vy?
Je to dosť krátke, no mne to vyšlo na jednu A4-ku, takže by to nemalo byť až také hrozné. Teda hrozné to môže byť. Ešte som to nikomu neukázala, takže neviem, či to vôbec stálo za to sem dať. Ale dúfam, že sa vám to aspoň trochu páči. :)
Váš Žolík. :)
Link na 1. kapitolu knihy Jediný sen: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/10/1.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára