Pre Dyarose ;)

Tento príspevok je venovaný Dyarose, ktorá ma podporovala v tých najťažších chvýľach môjho života. Viem, že som niekedy otravná a dotieravá, ale napriek tomu si stála pri mne pri každom mojom probléme. Neviem si predstaviť nikoho iného, kto by pre mňa urobil toľko, ako ty. Práve preto som ti napísala tento príbeh. Nie je síce úplne reálny, ale sú v ňom všetky moje pocity. Dúfam, že sa ti to bude páčiť. :)


TENTO PRÍBEH NIE JE SÚČASŤOU KNIHY JEDINÝ SEN!

     Stále hľadám niekoho, kto by mi dokázal pomôcť. Stále hľadám niekoho, kto by pochopil moje pocity. Na svete je veľa ľudí, no napriek tomu sa stále cítim sama. Nájdem raz tú osobu, ktorú hľadám?
     Dnes je deň, ako každý iný. Ráno som sa zobudila, obliekla, naraňajkovala, umyla si zuby a vyrazila do školy. Ešte ani tam sa nestalo nič, čo by vzbudilo moju pozornosť. Učitelia rozprávali o veciach, z ktorých som nepočula ani slovo, pretože som celý čas rozmýšľala nad tým, čo budem mať na obed. Moji spolužiaci sa smejú na tom, ako šikanovali jedného chalana z nižšieho ročníka. Ja nie som veľmi spoločenská, takže nemám žiadnych priateľov a s nikým som sa nerozprávala. Je to jednoducho rovnaké, ako každý iný deň. Teda okrem jednej veci. Dnes má do našej triedy príjsť nová spolužiačka. Ešte sa tu neobjavila, takže nemám tušenie aká bude. Ale asi bude taká, ako všetci ostatný. 
     Ako keby naschvál, práve deď som nad tým rozmýšľala, vošla do triedy. Nevyzeralo to tak, že sa akokoľvek líši od ostatných. Bude to iba ďalšia do počtu. No niečo je na nej aj tak divné. Konkrétne to, že ide smerom ku mne. Je nová, takže asi nevie komu sa má vyhýbať. "Ahoj. Ja som Dya. Som tu nová a ešte tu nikoho nepoznám. Mohly by sme byť kamarátky?" Pohľady celej triedy sú fixované na nás. Je to veľmi nepohodlné. "Ver mi, nechceš byť moja kamarátka." "Ja si to nemyslím" Je veľmi tvrdohlavá. "Fajn. Rob si čo chceš." "Takže ako sa voláš ty?" "To ti môže byť akurát tak jedno." "Mne to ale jedno nie je." Na toto dievča jednoducho nemám trpezlivosť. "Kedy ti dojde, že mi dve nikdy kamarátky nebudeme?!" "Asi nikdy. Tak ako sa voláš?" ...Možno, že keď jej nebudem odpovedať, nechá ma na pokoji.
     Prišla obedová prestávka, no toho otravného dievčaťa som sa ešte stále nezbavila. "Hej! Počkaj ma! Chcem sa ťa opýtať, či by sme spolu nemohli obedovať." "Nie, vďaka." "Ale no tak. Venuj mi aspoň trochu svojho času." Prečo by som to robila? Je fakt otravná. Čo odo mňa chce? Už si mohla všimnúť, že nie som ten typ človeka, s kým sa chce kamarátiť. "Prečo za mnou stále chodíš?" "Už som ti to predsa povedala. Chcem byť tvoja kamarátka." "A prečo? Nestojím ti za to!" "Pretože nechcem, aby si bola sama. Nie je to dobrý pocit." "Pre mňa je to vynikajúci pocit." "Naozaj to tak cítiš? Si šťastná, keď sa nemáš komu zdôveriť a keď okolo teba nikto nie je, keď potrebuješ pomoc?" Veď vieš, že nie. Ale určite by si ma opustila ako každý iný. "Nemám záujem." "Nemôžem ťa nútiť do niečoho, čo nechceš. Ale keď sa budeš chcieť niekomu zdôveriť, alebo keď sa budeš chcieť s niekým jednoducho porozprávať, budem tu. Nech to už bude trvať akokoľvek dlho." Prečo jej začínam veriť každé slovo? Ako to, že vie presne ako sa cítim? Možno som sa v nej mýlila. Možno mám nakoniec aj ja šancu nebyť sama. "...Megan." "Prosím?" "Volám sa Megan."
     Možno nie som sama. Možno potrebujem len niekoho, kto by mi otvoril oči. A možno, len možno, v nej konečne nájdem osobu, ktorú som celý ten čas hľadala. Dúfam, že budeme priateľky ešte veľmi dlhú dobu, Dya. To je to, po čom túžim najviac.

Takže dúfam, že sa vm to všetkým páčilo. A hlavne tebe, Dya. :)

Tvoj Žolík. :)

Link na blog Dyarose: http://reginadianna.blogspot.sk/
Link na 1. kapitolu knihy Jediný sen: http://jedinysen.blogspot.sk/2013/10/1.html